Toto sú najznámejšie svadobné tradície. Poznáte ich všetky?

Deň, keď si nevesta a ženích povedia svoje áno, sa spája s mnohými dávnymi zvykmi a tradíciami. Myslíte si, že ich poznáte všetky a viete, čo znamenajú? V dnešnom článku sa pozrieme na tie najznámejšie a povieme si, odkiaľ pochádzajú a aký je ich význam. Hádzanie ryže, únos nevesty či zametanie črepín. Spoznajte s nami pozadie tých najobľúbenejších svadobných zvykov a tradícií.

Bežné svadobné tradície ako rozlúčka so slobodou, hádzanie kytice či únos nevesty celkom iste poznáte. Počuli ste už ale o poverách spojených s májovou svadbou? Viete, prečo sa zvykne hovoriť „do roka a do dňa“, kto pečie svadobné koláče, prečo sa na novomanželov hádže ryža a kedy sa tancuje redový tanec?

Dodnes často používaný termín „do roka a do dňa“ pochádza z čias, keď neveste hľadali ženícha rodičia. Zásnubám predchádzalo vyjednávanie medzi rodičmi ženícha a nevesty. Tí sa zväčša dohodli na vene, ako aj na dátume svadby – obvykle sa musela konať presne do roka. Avšak nikdy nie skôr ako o pol roka, keďže svadobné prípravy si vyžadujú dostatok času.

• Svadobné tradície a zvyky pred obradom

Existuje množstvo zvykov a tradícií, ktoré sa odohrávajú ešte pred svadbou. Azda najznámejším zvykom je samotná žiadosť o ruku. Veľa vecí v dnešnej spoločnosti sa postupom času mení, niektoré však zostávajú tak ako kedysi. Aj dnes je preto zvykom, že zásnubný prsteň vyberá a na ruku partnerky navlieka jej partner.

Prečítajte si naše tipy, ako vybrať zásnubný prsteň

Ďalším zvykom, ktorý sa praktizuje dodnes, je rozdávanie svadobných oznámení. To môže prebiehať buď osobne, poštou, alebo elektronicky. Dnes už nie je ničím výnimočným, ak budúci manželia zavesia svoje svadobné oznámenie na sociálne siete. Na rozdiel od osobného predávania je to pomerne neosobné, avšak v dnešnom rýchlom svete praktické.

Kedysi bolo zvykom, že oznámenia roznášali partneri spoločne so svadobnými koláčikmi, ktoré obvykle piekla mama nevesty. Nikdy by ich nemala piecť samotné nevesta – privolalo by to totiž nešťastie. Aj tento zvyk sa na niektorých dedinách zachoval dodnes.

Pozor, nepleťte si svadobné oznámenie s pozvaním na svadbu. Oznámenie slúži na to, aby ženích s nevestou oznámili svojmu okoliu, že sa rozhodli povedať si áno. Na svadbu dorazte až potom, ako dostanete pozvánku, v ktorej bude uvedené, kde a kedy sa obrad koná.

Po zásnubách zväčša nasleduje lúčenie so slobodou. Rozlúčku so slobodou pre nevestu majú na starosti družičky, lúčenie pre ženícha zase plánujú jeho mužskí priatelia. Aj táto svadobná tradícia je pomerne stará, jej korene siahajú do čias starovekého Grécka. Tento prechodový rituál sa spájal s prechodom zo slobodného života k životu spoločnému.

Lúčenie so slobodou sa začalo oslavovať už v 5. storočí pred n. l. v starom Grécku v meste Sparta. Miestni vojaci zvykli pripravovať hostinu budúcemu ženíchovi, s ktorým si pripíjali na jeho zdravie. V minulosti sa rozlúčka so slobodou konala noc pred svadbou, to sa však časom zmenilo. Nikto predsa nechce stráviť svadobný deň unavený či s bolesťou hlavy.

• Tradície a zvyky počas svadobného dňa

Tradícií, ktoré sú spojené s dňom D, máme nespočetné množstvo. Únos nevesty, výkupné, čepčenie či rozbíjanie a následné zametanie porcelánu – to všetko má svoj dôvod. Svadobný deň mal odjakživa na starosti starejší, ktorý sa staral o zábavu aj celý priebeh večera. Dnes by sme ho mohli prirovnať aj k svadobnému koordinátorovi.

Jeho úlohou bolo dohliadať na dodržanie všetkých svadobných tradícií a zvykov, ktoré nesmeli počas obradu chýbať. Spoločne so ženíchom šiel vypýtať od rodičov nevestu, takzvaná odobierka nevesty od rodičov, a následne sa s budúcimi manželmi pobral na obrad, kde sa staral o všetkých svadobčanov. Hostí núkal koláčmi či alkoholom a sprevádzal ich všetkými svadobnými rituálmi.

Prečo by mala mať nevesta niečo staré, nové, požičané a modré? Mať na sebe niečo staré znamená nechať za sebou svoj starý život. Niečo nové symbolizuje novú životnú etapu a niečo požičané má do manželstva priniesť hojnosť. Modrá farba symbolizuje čistotu a vernosť.

Cesta z domu nevesty na miesto konania svadby sa kedysi nezaobišla bez únosu nevesty, za ktorú musel budúci manžel zaplatiť „únoscom“ výkupné. Únos nevesty je súčasťou svadobných zvykov dones, avšak k únosu nevesty už nedochádza počas dňa, ale v neskorších večerných hodinách.

Názory naň sa medzi ľuďmi značne líšia. Kým niekto ho považuje za zábavný zvyk, iný ho vníma negatívne. Je dobré, aby sa jednotliví aktéri vopred dohodli, či chcú únos zaradiť do svadobného programu. Môže sa totiž stať, že namiesto príjemnej zábavy táto aktivita spustí lavínu problémov a hádok. Neraz sa totiž stalo, že nevestu nik nehľadal, pretože jej manžel si nevšimol, že zo svadby zmizla.

A kde sa tento zvyk vlastne vzal? Existuje niekoľko verzií. Tá najznámejšia hovorí, že únos nevesty je tzv. prechodový rituál, ktorý odkazuje na odlúčenie nevesty od rodičov a prechod k novému manželskému životu.

Dodnes trvajúcim zvykom, bez ktorého si svadbu zrejme nik nevie predstaviť, je výmena svadobných obrúčok. Tento zvyk má symbolizovať trvalú a pevnú voľbu, akou voľba životného partnera rozhodne je. A kde sa nosí obrúčka? Snubné prstene sa tradične nosia na prstenníku ľavej ruky, ktorá je bližšie k srdcu. Naši predkovia verili, že na tejto ruke sa nachádza aj žila lásky.

Objavte širokú ponuku snubných prsteňov a obrúčok

Viete, čo sa skrýva pod zaužívaným slovným spojením „dostať chlapa do chomúta“? Akonáhle si nevesta so ženíchom vymenia svadobné obrúčky, muž je v chomúte. Kedysi bolo zvykom, že po tomto akte výmeny mu jeho kamaráti navliekli konský chomút, teda časť postroja, čím mu dali najavo, že už niet cesty von. Manželka zase dostala do rúk bič, čo znamenalo, že opraty odteraz drží ona. Romantickejším zvykom je vypustenie svadobných holubov šťastia, ktoré má symbolizovať odovzdanie svojej slobody partnerovi.

Tradíciou, ktorá sprevádza novomanželov počas vychádzania z kostola, je hádzanie kvetov či ryže. Hádzanie ryže na novomanželov im má zaručiť šťastie, hojnosť a mnoho detí v manželstve.  Obhadzovanie lupeňmi kvetov je zase starým zvykom, ktorým sa kedysi lákala bohyňa plodnosti a hojnosti.

Hlučným a dodnes veľmi obľúbeným zvykom je rozbíjanie porcelánových tanierov. Následné spoločné zametanie manželov má byť prvou skúškou ich vzájomnej spolupráce. Jeden dostane do rúk metlu, druhý lopatku a spoločnými silami musia porozbíjané črepy poupratovať. Črepy symbolizujú šťastie a hluk, ktorý sa ozýva pri rozbíjaní, má zase od manželov odháňať zlé sily.

To, ako sa bude manželom dariť v spoločnom živote, má preveriť aj druhý zvyk, ktorým je spoločné jedenie polievky. Spoločný tanier taktiež odkazuje na zdieľanie, ktoré by vo vzťahu malo nastať po svadbe. Treťou skúškou vzťahu novomanželov je spoločné krájanie torty. To poukazuje na to, že manželia by pri sebe mali stáť celý život. Mali by si byť oporou a vzájomne si vždy pomáhať.

Hádzanie svadobnej kytice dnes už mnoho žien nepraktizuje, pretože si svoje kvety chcú usušiť a odložiť. Napriek tomu ide o milú tradíciu, ktorá symbolizuje predanie štafety ďalšej dáme. Prítomné hostky sa zoradia vedľa seba, nevesta sa otočí chrbtom a hodí ich smerom kyticu. Tá, ktorá ju chytí, postaví sa ako ďalšia pred oltár.

Svadba v máji, skoré máry, vravelo sa kedysi. Podľa tejto ľudovej povery mal jeden z dvojice, ktorá mala svadbu v máji, čoskoro odísť na druhý svet.

 Jednou z najznámejších slovenských svadobných tradícií je celkom iste čepčenie. To dochádza na rad krátko po polnoci. „Vienok sňať či hlávku sťať?“ znie ponuka, ktorú dostáva počas tohto obradu nevesta. Symbolickým snímaním vienka, v súčasnosti najčastejšie závoja, sa nevesta vzdáva svojej slobody a stáva sa manželkou svojho ženícha. Kedysi čepčenie vykonávali staršie ženy, dnes nie je ničím výnimočným, že o čepčenie sa stará prizvaný folklórny súbor. Po čepčení obvykle nasleduje redový tanec, známy predovšetkým na východe. Tento tanec má symbolizovať premenu nevesty z dievčaťa na ženu.

Nadránom, keď sa svadba končí, mladomanželia sa postupne lúčia s hosťami. Pri tejto príležitosti by mali dať každému škatuľku s výslužkou. Nasledovať by mala prvá spoločná svadobná noc. Avšak azda každý mladomanželský pár nám dá za pravdu, že po pretancovanej noci unavení padnú do postele a spia do ďalšieho večera. Ešte pred tým by však manžel nemal zabudnúť na prenesenie nevesty cez prah spoločných dverí. Tento zvyk symbolizuje vstup do spoločného manželského života.